55 rokov hádzanej v Partizánskom
Irena Popluhárová - mnohokrát ocenená rodáčka zo Šale, členka siene slávy slovenskej hádzanej :
"Hádzaná v Partizánskom sa datuje od roku 1954 keď som prišla do Partizánskeho. Ako učnica som sa začala venovať basketbalu a dosahovali sme v tomto športe výborných výsledkov. Neskôr ma však očarila malá kožená lopta, ktorá v tom čase bola len plienkach. Partizánske už od svojho vzniku bolo športové mesto, ktorému dobré meno robili futbalisti, stolný tenisti a pästiari. Zásluhou dobrých funkcionárov sa začalo dariť hádzanej, ktorá mala dobré zázemie v mládeži. Rok 1965 bol rokom vzniku družstva žien, ktoré sa postupne začalo zviditeľňovať a nakoniec sa hádzaná stala v Partizánskom športom číslo jeden. Naše mesto bolo vo svete známe nielen topánkami, ale už aj hádzanou. Začiatky boli opravdu ťažké. Družstvá museli hrať okresnú , krajskú a slovenskú súťaž , ak sa chceli prebojovať do celoštátnej. Zásluhou aj obetavých funkcionárov a trénerov sa družstvu žien podarilo prebojovať do najvyššej súťaže a tam bojovať o prvenstvo. Hádzanárky TJ Iskra Partizánske zohrali vo federálnej lige 18 sezón z toho 4-krát boli majstri ČSR, 5-krát druhé a tretie 3-krát. V roku 1980 Iskra získala PVP(Pohár víťazov pohárov) a tiež československý a slovenský pohár. Tieto výsledky boli garantované aj dobrým zázemím mládežníckych družstiev, ktoré patrili medzi najlepšie v republike. Veľa našich hráčok reprezentovalo nie len Slovensko ,ale aj Československú republiku. Ešte stále môžeme hovoriť o úspechoch našej hádzanej. Pod vedením J.Hullmana a M.Adiho sa darí aj súčasným hádzanárkam Slávie, ktoré patria aj teraz medzi slovenskú elitu a veľmi dobre si vedú aj naše mládežnícke družstvá.
Naše športové mesto malo veľmi veľa vynikajúcich športovcov a má ich aj doteraz ... Ale v tej dobe po rozdelení republiky a vzniku samostatného Slovenského štátu sme spravili veľkú radosť nielen sebe , ale aj mestu a stali sme sa víťazkami slovenskej ligy a to päť kôl pred ukončením súťaže. Klub mal názov HCT Jaspol Partizánske. Viedli ju hádzanárski nadšenci, medzi hlavných patril JUDr.Anton Jašík. On predbehol dobu a dal dokopy kvalitný hráčsky tím , ktorý viedli úspešní tréneri Tomáš Kuťka a Vladimír Danove . Pridali sa profesionálne podmienky a všetko nasvedčovalo, že úspechy budú pozoruhodné... Volali nás hviezdny team... Spomínam na neskutočne tvrdé tréningy , ktoré nám tréner Kuťka doprial. Boli veľmi , ale veľmi náročné, ale postupne sa všetko tak nejako dostalo do tempa a prichádzali už aj výsledky... Vyhrávali sme zápasy ako nič ,obecenstvo a plné haly nám tlieskali. V družstve boli také mená ako Irena Tomašovičová ,Alena Valachová- veľké kanonierky ,,strelkyne" , ktoré mali dynamit v ruke, Erika Baloghová stredná spojka , rozum družstva .Na poste pivota Zlatica Kotríková Medvecká... -nekompromisne najlepší obranca a pivot... V bráne Marianna Bóžiková veľká opora a spolu s Martou Pernišovou tvorili vynikajúcu brankársku dvojicu. ... Nedajú sa všetky hráčky vymenovať, ale v neposlednom rade boli aj krídla Zuzana Káchová - tá svedomito plnila všetky príkazy trénera. Vždy vedela na každom poste zahrať. Spomeniem aj moju terajšiu trénerskú dvojicu Ľubomíru Javoříkovú, tréner Kuťka ju volal svedomitá včelička...no a ja??? Zdenka Szabová Poláková... -pamätám ako na mňa kričali z hľadiska som rýchlejšia ako rýchlik. Neviem,! Svojim svedomitým trénovaním a rod. podmienkami som sa dostala do vysokej formy medzi najlepších strelcov ligy a góly len tak ,,padali" Niekedy mojimi protiútokmi boli družstvá zúfalé... ,ale ako to v živote funguje, každý z nás máme nejaké danosti a rozvíjame ich ,, Bola to pre mňa jedna z tých najlepších sezón aké som zažila"... Sezóna driny odriekania, radosti ,šťastia a spoločnej cesty za víťazstvom...Stretlo sa asi to najlepšie čo bolo v tom čase možné...Tréneri, hráčky vedenie. Ja som mala naozaj hádzanárske šťastie, lebo byť súčasťou takého kolektívu sa málokomu podarí, ja za to moc ďakujem a prajem si , aby si aj naše deti privoňali a zažili tú radosť z víťazstiev... . Ale na to treba naozaj ,ale naozaj tvrdo pracovať...
V roku 1965 Fera Popluhára navštívili bývalé žiačky odborného učilišťa s cieľom hrať hádzanú, no nemali trénera. Keď sa k dievčatám pridala Ferova manželka Irena, bolo rozhodnuté.